Osobnosti obce

Samo Chalupka sa narodil sa 27. 02. 1812 v Hornej Lehote a tiež tu 10. 5. 1883 zomrel.

Je označovaný ako najľudovejší básnik a prvý poeta novej slovenčiny. Vyššieho vzdelania sa mu dostalo v Kežmarku, Gemeri a Rožňave, na lýceu teológie v Bratislave. Po štúdiu pôsobil ako kaplán na fare v Chyžnom a Jelšavskej Teplici kde sa zoznámil a zosobášil so svojou manželkou Eufrozínou rod. Turanskou, nebolo im však dopriate potomstvo. Ako evanjelický farár pôsobil na viacerých miestach a od roku 1840 až do smrti pôsobil tu v Hornej Lehote. Jeho literárnou túžbou bolo vytvoriť pre národ hrdinské spevy, ako majú ostatné slovanské národy, čo sa mu aj podarilo. V roku 1830 sa zúčastnil poľského povstania kde bol ranený. V roku 1848-1849 bol prenasledovaný, hrozilo mu väzenie, pred ktorým ušiel na Oravu a Liptov, kde pomáhal verbovať dobrovoľníkov.

V roku 1855 ho navštívila česká spisovateľka Božena Němcová táto návšteva v nej zanechala hlboké dojmy a impulzy pre rozvoj československých vzťahov.

Najtvorivejším obdobím bolo preňho matičné obdobie. Za vrchol jeho tvorby sa považuje hrdinská skladba MOR HO! jej slová odzneli v SNP. Tvorba: Branko , Valibuk, Boj pri Jelšave, Turčin Poničan, Likavský väzeň, atď….

Bol najlepším recitátorom svojej vlastnej tvorby. Rád chodil do prírody, nachádzal v nej potešenie a silu. Knižnicu a archeologické pamiatky /aj z lokality Hrádok/ venoval Matici slovenskej.

Na sklonku života trpel očnou chorobou a nemohol toľko písať a čítať ako by chcel. Nemal rád neporiadok, trpko znášal krivdy páchané na národe a cirkvi. Ľudom bol milovaný, vážený a ctený. Zomrel na zápal mechúra o 2. hod. nad ránom. Pohrebu sa zúčastnilo 10 kňazov a veľké množsvo ľudí. Smútočné služby Božie odbavil slatinský farár Ján A. Fábry, kázal mýtňanský farár Imrich Kraus. Nad hrobom predniesol svoje verše aj jeho bývalý kaplán Slávik. Konsenior G. Švehla požehnal hrob aj s rakvou.

Miesto posledného odpočinku má na evanjelickom cintoríne v Hornej Lehote, odkiaľ vidno celú obec aj kraj, vedľa neho je pochovaná manželka, za ním otec Adam. Nad jeho hrobom stojí náhrobný kameň postavený z jeho pozostalosti so slovami, ktoré si želal tam mať- verše z básne Branko: Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.

V strede zasadil J. G. Tajovský, ako tamojší kantor, v roku 1891 3. lipy, za čo ho druhý nástupca po Chalupkovi, maďarsky orientovaný farár Kováč zažaloval.